Na bolesť spôsobenú hriechom reagujeme rôzne. Keď nám niekto ublíži - niekedy z hnevu a zúfalstva vraciame zraňujúce údery. Chceme sa “odplatiť”, vyrovnať dlh, krivdu, ktorá bola voči nám vykonaná. Inokedy zatrpkneme. Na ľudí a na svet. Uzatvárame sa do svojich malých svetov, kde žijeme oddelení od zvyšku sveta, len aby nám znovu neublížil. Je to taký útek pred bolesťou. No, po čase zisťujeme, že akýkoľvek spôsob reakcie na bolesť, ktorý nie je skutočným odpustením, nás zraňuje ešte viac. Čokoľvek iné skúšame, čo nie je odpustenie, nás vedie do ešte väčšej bolesti, nespokojnosti a zúfalstva. A to nie je cesta k životu.

Ježiš nám ukazuje inú cestu. Jedinú cestu, ktorá je cestou von z tohto blúdneho kruhu. Ježiš “nesie” náš hriech a ho odpúšťa. Prijíma ho a akosi ho “neutralizuje”. Nenecháva sa ním nasiaknuť a nestáva sa zatrpknutým. Ani nie je ním nakazený a nevracia údery všade naokolo. Robí niečo neuveriteľné: prijíma ho a pohlcuje ho - tak ako tma je pohltená vo svetle, hriech je pohltený v Kristovi.

A ten moment “pohlcovania” hriechu je zvláštny. Je tajomný. Je nadprirodzenou premenou. Premenou bolesti a straty na vykúpený pocit pokoja a spokojnosti. To je ten zázrak, ktorý sa deje pri odpúšťaní. Zázrak oslobodenia a uzdravenia. Aj po tomto momente spomienka ostáva, no pohľad na ňu nie je zotročujúci a ničiaci. Je plný milosrdenstva a zvláštneho “pochopenia” voči tomu, kto nám ublížil.

Niekedy je takýchto momentov “pohlcovania” hriechu veľa. Niektoré bolesti nie sú uzdravené a odpustené ako lusknutím prstov, ale postupne. Keď však človek pri každej bolestivej spomienke hovorí o svojich pocitoch s Otcom, dochádza k opätovnému oslobodzovaniu a uzdravovaniu mokvajúcich rán. Pri bolestivej spomienke zranený opätovne otvára svoju ranu a ukazuje ju svojmu nebeskému Liečiteľovi. A tak dochádza k ďalšiemu a ďalšiemu dotyku človeka s večnosťou. Boh svojou prítomnosťou postupne uzdravuje a oslobodzuje aj tie najťažšie zranenia.

A človek je po čase úplne slobodný. Niekomu to trvá krátko, niekomu dlhé roky - kým zažije úplne oslobodenie a odpustenie. No, výsledok stojí za to čakanie. Tie mnohé stretnutia s bolesťou a v bolesti s Božím Duchom prinášajú novú hĺbku do srdca človeka. Človek už nikdy nebude ako predtým. Bude oveľa viac. Stretnutie s liečivým Božím dotykom mu dá väčšiu schopnosť milovať, prežívať radosť hlbšie a pokoj intenzívnejšie.

Odpustenie je cesta k životu.