Staré veci pominuli, hľa nastali nové

Nasledujúci citát nepotrebuje žiadny komentár. Nechajme teda prehovoriť majstra pera:

“Neboj sa, ničoho a nikdy sa neboj a nezhrýzaj sa. Len aby pokánie v tebe neochabovalo a Boh ti všetko odpustí. Veď na celej zemi nieto ani nemôže byť takého hriechu, ktorý by Hospodin neodpustil tomu, kto sa úprimne kajá. A človek vôbec nemôže spáchať taký veľký hriech, ktorý by vyčerpal nekonečnú lásku božiu. Či vari môže jestvovať taký hriech, ktorý by prevýšil božiu lásku? Staraj sa len o pokánie, ustavičné pokánie, a strach načisto zažeň. Ver, že Boh ťa miluje tak, ako si ty ani predstaviť nevieš, aj s tvojím hriechom i v tvojom hriechu ťa miluje. Dávno bolo napísané, že väčšia je v nebi radosť nad jedným kajúcim sa hriešnikom ako nad desiatimi spravodlivými. Choď teda a neboj sa. Nemaj ťažké srdce na ľudí, nehnevaj sa na tých, čo ti ukrivdili. Nebožtíkovi všetko odpusť, čím ti ublížil, zmier sa s ním opravdivo. Ak sa kajáš, tak miluješ. A ak si schopná milovať, stávaš sa tým už božou… Láska je cenou všetkého, je jeho spásou. Ak som sa ja, človek hriešny, taký ako aj ty, nad tebou zmiloval a poľutoval ťa, o to viac Boh. Láska je taký obrovský poklad, že si zaň môžeš kúpiť celý svet a ešte aj vlastné, ba i cudzie hriechy vykúpiť. Choď a neboj sa.” (Bratia Karamazovci, strana 66)

Lyle, brat Alvina Straighta dostane mŕtvicu. Alvin a Lyle sa nerozišli v dobrom, keď sa videli naposledy pred 10 rokmi. Teraz však prišiel čas na zmierenie. Alvinovi však už neslúžia oči, ani kĺby veľmi dobre, a keďže nemôže šoférovať auto, vyberá sa za svojím bratom na kosačke.

Tento film, natočený podľa skutočnej udalosti, krásne vykresľuje nádheru ľudskosti. Dobrej ľudskosti, v ktorej sme nositeľmi Božieho obrazu. Krehká neha, ktorú vidíme pri každom stretnutí Alvina s nejakým cudzincom, je očarujúca. Bývalého cudzinca totiž premieňa na blížneho.

S každým ďalším Alvinovým stretnutím, filmár Lynch odkrýva viacej Alvinovho vnútra a vekom nadobudnutej ľudskej múdrosti. Čím bližšie je Alvin k svojmu bratovi, tým je divákovi jasnejšie, na akých veciach Alvinovi skutočne záleží. Dôležitosť rodiny, priateľstva a spoločenstva sa znovu a znovu objavuje v každom ďalšom Straightovom rozhovore. No, opakovanie vôbec nenudí, lebo vždy prichádza s niečím novým, čo túto tému len rozvíja a prehlbuje.

Pri svojom predposlednom rozhovore, vyriekne Alvin tieto čarovné slová o ľudskom zmierení:

„Nech je to už čokoľvek, kvôli čomu sme sa pohádali, už na tom nezáleží. Chcem sa s ním zmieriť. Sadnúť si k nemu a dívať sa na hviezdy, ako sme to robili kedysi dávno.“

Cesta na kosačke je však dlhá a ťažká. Hoci je Alvinovi ponúknutá príležitosť nechať sa odviezť až k bratovi, láskavo ju odmieta. Vie, že túto cestu potrebuje spraviť sám. Ako hovorí: „táto cesta je o prekonaní mojej vlastnej hrdosti.“ Vie, že zmierenie niečo stojí. Vie, že Lyle potrebuje vidieť jeho lásku a obrovskú túžbu po odpustení, ktorú nezastavilo ani množstvo nebezpečenstiev takejto výpravy, ani pýcha, ktorú už dávno pochoval.

Uvidí a prijme Lyle lásku svojho brata? Pozrite si film.

Nasledujúci citát je z filmu Dve veže (z trilógie Pán prsteňov od J. R. R. Tolkiena):

„Sam, nedokážem to.“

„Viem. Všetko je to zlé. Vlastne by sme tu ani nemali byť, ale sme. Ako vo veľkých príbehoch, pán Frodo. V tých dôležitých, plných tmy a nebezpečenstva, keď človek ani nechcel poznať koniec, pretože koniec nemohol byť ani šťastný. Akoby svet mohol byť ešte niekedy taký ako býval, keď sa stalo toľko zlých vecí? Ale nakoniec je to tiež len pominuteľná vec, tento tieň; aj tma raz musí skončiť.

Nový deň príde a keď svitne slnko, bude svietiť o to jasnejšie. To boli príbehy, ktoré v človeku zostali, ktoré niečo znamenali aj keď bol ešte malý a nechápal prečo.

Ale myslím, pán Frodo, že už rozumiem. Teraz viem. Ľudia v tých príbehoch mali kopec možností vrátiť sa, ale nevrátili sa. Išli ďalej, pretože sa niečoho držali.“

„Čoho sa držíme my Sam?“

„Že v tomto svete ešte ostal kúsok dobra, pán Frodo… dobra, o ktoré má zmysel bojovať!“