Láska je dar. Dar je možné od niekoho prijať, ale aj odmietnuť. Dar je možné niekomu darovať, ale aj odmietnuť darovať.
Ľudia, ktorí prichádzajú do našich životov sú darmi. Je na nás, či ich ako dary prijmeme, či ich rozbalíme a budeme sa tešiť z toho, čím skutočne sú. Alebo ich necháme zabalených a nikdy nezistíme, z akého dôvodu vlastne vstúpili do nášho života.
Viac však už nedeľné audio: tak to rozbaľ!
Aké je Tvoje pravé meno? Kým si v skutočnosti? Dokážeš prijať samého seba? So svojim skutočným menom? Alebo niekedy zápasíš s odmietnutím a neprijatím druhými a preto meníš svoje meno tak, aby sa páčilo druhým?
Nedeľné audio o tom, ako rozpoznať svoje pravé meno, do ktorého nás Boh povoláva.
Začnem od konca. Keď som dnes ráno premýšľal nad poslednými riadkami tohto zamyslenia, tak som odbehol do kuchyne naliať si do hrnčeka vodu. V nepozornosti som doňho drgol a on si to nedobrovoľne nasmeroval priamo na dlážku a tam sa rozbil na tisíc kúskov. S prekvapením som sa najprv pozrel pod nohy, potom sa zohol, všetkých tých tisíc kúskov pozametal a hodil do koša.
A bolo po hrnčeku.
Morálne ponaučenie?
Keď človek rozbije hrnček, hodí ho do koša. Veď tam patrí. Tisíc kúskov by nepozliepal ani ten najtrpezlivejší z nás.
Boh však nikdy nehodí rozbitý hrnček do koša! Je trpezlivejší ako my. Pretože tými rozbitými hrnčekmi, sme často my ľudia.
Boh nie je perfekcionista. Keby bol, tak by to už dávno s nami skončil.
Lebo každý z nás zlyháva a robí chyby. A Boh veľmi dôverne pozná všetky naše škrabance, pukliny a pozliepané miesta.
Boh v sebe neživí tú trpkú farizejskú neschopnosť vidieť potenciál pre dobro v človeku. Nepozerá sa len na zlyhania a chyby. Nie! Boh vidí oboje. Naše zlyhania, ale aj výhry. No oveľa viacej ako naša nedokonalosť Ho zaujíma to dobro, ktoré v nás ešte ostalo. Lebo Boh nie je posadnutý hriechom, zlom a smrťou, ale dobrom, milosrdenstvom a životom! Čo sa dá pozliepať, to chce pozliepať. Čo sa nedá, to chce nanovo pretvoriť. A vdýchnuť život.
Ježiš hovorí: “Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Choďte a naučte sa, čo to znamená: Milosrdenstvo chcem, a nie obeť. Neprišiel som povolať spravodlivých, ale hriešnikov, aby sa kajali.” (Matúšove evanjelium 9:12-13)
A presne o tom je to zvláštne slovo: “kajať sa”. Je to naše uzdravovanie sa. Obrátenie sa v nádeji k Bohu. Je to ten zúfalý výkrik z kuchynskej dlážky: “Som úplne rozbitý. Na tisíc kúskov. Dokašlal som to. Potrebujem Ťa. Nemám Ti, čo ponúknuť. Prichádzam s prázdnymi rukami. Tak, ako som. Už nič nehrám. Potrebujem Tvoju pomoc. Potrebujem život, ktorý len Ty môžem obnoviť!”
A Boh radostne dáva. Pomáha. Lieči a uzdravuje. Oslobodzuje.
Jeden z Ježišových učeníkov, apoštol Peter, premožený pocitom vlastnej nedostatočnosti a nedokonalosti padá k Ježišovým nohám a hovorí: “Pane, odíď odo mňa, lebo som hriešny človek.” (Lukášove evanjelium 5:8)
Aká novinka! Veď nám je všetkým jasné, že je hriešny! Ďalší rozbitý hrnček.
No, Peter je v tej chvíli naplnený strachom. Úplne paralyzovaný. Neschopný vidieť seba samého ako súceho na niečo dobré. Ako by on mohol byť nejako použitý Ježišom? Veď už tak veľa krát zlyhal… Nemilosrdný perfekcionizmus celkom zviera Petrovu dušu. Pripomína mu jeho chyby, nie však jeho potenciál. Nedáva mu nádej, ale oberá ho o život.
Je inšpirujúce sledovať Ježišovu reakciu: “Nato povedal Ježiš Petrovi: Neboj sa, odteraz budeš loviť ľudí.”
“Neboj sa!”
Aké kľúčové slová! Ako keby povedal: Nenechaj sa väzniť strachom. Nenechaj sa týrať tým tyranom vlastnej minulosti a všetkých svojich chýb. Nenechaj sa spútavať pohľadmi ľudí, ktorí nepoznajú milosrdenstvo a nevedia, čo je nádej a vidia len Tvoju minulosť!
“Neboj sa, odteraz budeš loviť ľudí.”
Peter, nielenže sa nemusíš báť. Pozri sa s nádejou do budúcnosti! Tvrdia Ti, že z Teba nič dobré nebude? Majú Ťa zaškatuľkovaného? Nič si z toho nerob, neboj sa. Peter, v Tebe je veľa dobra! A to dobro môže pomôcť mnohým ľuďom! Budeš loviť ľudí! Všetkých tých, ktorí sa topia vo vlastných chybách a zlyhaniach, tým budeš pomáhať. Budeš im ukazovať Božiu lásku a pomáhať nájsť život! Budeš im prinášať uzdravenie a oslobodenie!
To, čo dostal Peter od Ježiša, dostávame aj my. Každý deň nám Boh ponúka nový začiatok. Nový pohľad na minulosť, prítomnosť a budúcnosť. Napriek našim minulým zlyhaniam nás nenecháva tápať, ale vyslobodzuje nás zo zlyhaní našej minulosti a ponúka nám nádejnú budúcnosť. A skutočný život v prítomnosti.
Hriešny človek, ani rozbitý hrnček nie je pre Boha problém. On má dostatok trpezlivosti a dokáže pozliepať čokoľvek! No nielen to. On dokáže tie hlinené črepy pretvoriť na niečo oveľa krajšie ako to, čím boli predtým!
Cítiš sa ako rozbitý hrnček? Si rozbitý na tisíc kúskov?
Neboj sa! Boh dobre vie, že si krehký a že si len z hliny. A On už z hliny neraz vytvoril čosi úžasné! Ty nie si výnimka! Tak sa, prosím, s dôverou k nemu obráť a prijmi uzdravenie a oživenie, ktoré ponúka.
Nasledujúci citát nepotrebuje žiadny komentár. Nechajme teda prehovoriť majstra pera:
“Neboj sa, ničoho a nikdy sa neboj a nezhrýzaj sa. Len aby pokánie v tebe neochabovalo a Boh ti všetko odpustí. Veď na celej zemi nieto ani nemôže byť takého hriechu, ktorý by Hospodin neodpustil tomu, kto sa úprimne kajá. A človek vôbec nemôže spáchať taký veľký hriech, ktorý by vyčerpal nekonečnú lásku božiu. Či vari môže jestvovať taký hriech, ktorý by prevýšil božiu lásku? Staraj sa len o pokánie, ustavičné pokánie, a strach načisto zažeň. Ver, že Boh ťa miluje tak, ako si ty ani predstaviť nevieš, aj s tvojím hriechom i v tvojom hriechu ťa miluje. Dávno bolo napísané, že väčšia je v nebi radosť nad jedným kajúcim sa hriešnikom ako nad desiatimi spravodlivými. Choď teda a neboj sa. Nemaj ťažké srdce na ľudí, nehnevaj sa na tých, čo ti ukrivdili. Nebožtíkovi všetko odpusť, čím ti ublížil, zmier sa s ním opravdivo. Ak sa kajáš, tak miluješ. A ak si schopná milovať, stávaš sa tým už božou… Láska je cenou všetkého, je jeho spásou. Ak som sa ja, človek hriešny, taký ako aj ty, nad tebou zmiloval a poľutoval ťa, o to viac Boh. Láska je taký obrovský poklad, že si zaň môžeš kúpiť celý svet a ešte aj vlastné, ba i cudzie hriechy vykúpiť. Choď a neboj sa.” (Bratia Karamazovci, strana 66)
Akú máš cenu? Aká je Tvoja hodnota? Dokážeš vidieť svoju obrovskú hodnotu? A čo hodnota Tvojich priateľov? Aká je ich cena? A akú cenu majú naši nepriatelia?
Čo ak nie sme schopní dostatočne milovať druhých, lebo nemáme dosť lásky a úcty ani k sebe samým? Čo ak kľúčom k väčšiemu uznaniu a oceneniu druhých, je prijatie samých seba?
Čo ak naša skutočná hodnota nestojí na tom, čo sme dosiahli alebo nedosiahli v tomto živote – ale na tom, kým sme a komu patríme? Zmení naše poznanie Božej lásky a Jeho prijatia náš prístup k druhým ľuďom?
Verím, že áno. Dokonca verím, že uvedomenie si toho, že sme nekonečne milovaní našim stvoriteľom zmení úplne všetko. Celý náš prístup k životu a všetky naše vzťahy. Dokonca aj vzťahy s nepriateľmi. Možno sa nikdy nezmenia, no zmení sa niečo v nás. Viac ako po pomste a odplate budeme túžiť po tom, aby naši nepriatelia opustili svoje zlé (samozničujúce) cesty. Budeme túžiť, aby aj oni našli život, ktorý je skutočný jedine v láske.
Takto plne milovaní a milujúci budeme schopní deliť sa o všetko dobro, čo nám bolo dané. Aj o tú tajomnú iskru lásky, ktorú vidno v očiach dieťaťa, zaľúbeného človeka, ale aj starého dedka a babky. Iskru, ktorú majú v očiach tí, ktorí vedia, že sú milovaní.
Ale viac už nedeľné audio Máš iskru v očiach? (15. marec).
Ako ďaleko je Boh? Alebo ako blízko je Boh? Je nebo vzdialené trilióny svetelných kilometrov od poslednej hviezdy tohto vesmíru? Alebo je akosi tajomne presahujúce to všetko viditeľné okolo nás? Je možné naplniť a zažiť odpoveď na Ježišovu modlitbu: “nech sa stane Tvoja vôľa, ako v nebi, tak i na zemi…” ešte v tomto živote, pred vzkriesením?
Môžeme si lepšie uvedomovať Božiu tajomne presahujúcu prítomnosť vo všetkom, čo robíme? Môžeme vidieť neviditeľné? Môžu sa všedné veci nášho života premeniť na posvätné? Môže sa stať čosi rutinné ako je umývanie riadu čímsi dobrodružným?
Hmm. Ak máte 20 minút a chcete ďalšie otázky a možno aj nejaké odpovede, započúvajte sa do nedeľného audia vidieť neviditeľné (8. marec).
PS: V audiu odznejú narážky na tieto state z Biblie: Evanjelium podľa Lukáša 19:1-10, list apoštola Pavla Kolosanom 3:1-17. Ak máte niekde poruke knihu kníh, tak pomôže si tie state pred vypočutím prečítať.
Čo je v jadre všetkých našich túžob? Nie je to akási ťažko opísateľná túžba po úplnej blízkosti, intimite a prijatí? A zároveň túžba po obrovskej láske, sile a slobode?
Túžba po tom tajomnom, čo sme niekedy schopní na okamih zahliadnuť v ľuďoch, ktorí sú tak neuveriteľne slobodní, naplnení krehkou ľudskosťou, ktorí sú schopní ukazovať svoju pravú tvár, stŕhajúc všetky svoje masky v hlbokej pokore? A keď ich stretávame takýchto zraniteľných a zároveň nekonečne silných, necítime v ich blízkosti neopísateľné prijatie?
Ale ako často vídame takto slobodných a silne krehkých ľudí plných čistej ľudskosti? Nie je práve to hlboké v nich, to ťažko opísateľné, čo ich robí tak veľmi príťažlivými? Nie je to, čo vidíme v týchto ľuďoch, akýmsi tajomným obrazom Boha a jeho srdca? A nie je tou zvláštnou túžbou, ktorú prežívame v ich blízkosti - túžbou po Bohu – túžbou po úplnom prijatím a blízkosti s niekým, kto nás presahuje, kto je úplne slobodný, mocný a nekonečne milujúci?
A nie sú aj ostatné naše túžby vo svojom jadre niečím podobným? Túžba po prijatí, túžba po láske, túžba po bezpečí, túžba po ocenení a uznaní, túžba po moci a sile, túžba po slobode, túžba po kráse… nie sú všetky tieto túžby vo svojej podstate vyjadrením jednej a tej istej základnej túžby?
A nie je našou častou chybou a príčinou neustáleho prahnutia za niečim, naše nesprávne zacielenie jadra všetkých našich túžob? Nezlyhávame a nesklamúvame sa v živote preto, lebo naše túžby nesprávne vnímame a tak potom aj nesprávne napĺňame (napr. túžbu po sile napĺňame ovládaním a manipulovaním druhých, túžbu po bezpečí hromadením majetku a hrdlačením v práci, túžbu po láske a po prijatí závislosťou na druhých, túžbu po kráse neústálym hľadaním krajšieho a krajšieho objektu našej túžby…)?
Nie je možno práve teraz vhodná chvíľa trochu sa zastaviť a porozmýšľať, po čom tak skutočne túžime a čo je v jadre našich všetkých túžob? Čo, ak zistíme, že je to Boh? Ten nekonečný, nepochopiteľný a neuchopiteľný, nádherný a stále slobodný, milujúci a plne prijímajuci nás ľudí? Čo ak zistíme, že v jadre našich túžob je práve On?
Uhasí smäd a hlad našich túžob aspoň na chvíľu a spraví náš život plnším, slobodnejším a milujúcejším?
Dokáže to? Čo myslíte?
Skúsme Mu otvoriť naše vnútro so všetkými našimi túžbami, nech sú akékoľvek – cnostné i zvrátené. Zakúsme, ako ich pretvára, uzdravuje a napĺňa svojou oslobodzujúcou prítomnosťou!
Ponáhľame sa. Stále. Vždy a všade. Ešte aj keď odpočívame. Ale prečo? Chceme to? Baví nás to? Je to vždy také nevyhnutné?
Možno nás to tak naučila neľahká doba, v ktorej žijeme. Ktovie? Existuje však cesta von z tohto sústavného kolotoča?
Ježiš nám svojim životom naznačuje, že áno. Vedel odpočívať. Napriek dôležitosti svojho poslania vedel, ako si nájsť odpočinutie pre telo, dušu aj ducha.
Ak sa to chceš od Neho naučiť, stiahni si nedeľné audio: Odpočívaj v pokoji
Búrky života. Ničím nezvyčajné. Každý ich pozná. No koľkí z nás sú ochotní vystúpiť z pomyseľného bezpečia vodou napĺňajúcej sa loďky a vykročiť na rozbúrenú hladinu mora? Počas búrky urobiť niečo nezvyčajné a nečakané?Je možné vystúpiť z loďky a kráčať po rozbúrenom mori? Ježiš povedal Petrovi: “poď!” A on šiel. Kráčal po vode!
Môžeme aj my zažiť takú život meniacu skúsenosť? Kráčať po vode?
Som presvedčený, že hej. No možno najprv potrebujeme uveriť, že Boh pozýva takých obyčajných ľudí ako sme práve my, zažiť niečo také neobyčajné a tajomné: kráčať po vode! Možno potrebujeme veriť viacej v Krista, ktorý verí v nás. Ježiš nás pozýva: “poď”, tak poďme!
Stiahni si nedeľné audio Kráčaš po vode? a možno začneš!
Prečo tak často predstierame, že sme niekým iným? Prečo nosíme rôzne masky a skrývame pod nimi našu pravú tvár? Nie sme už z toho niekedy unavení? Nemáme už toho hrania plné zuby?
Je možné zložiť masku a opäť dýchať slobodne?
Stiahni si nedeľné audio Bez masky a možno nájdeš odpoveď.
